Vieš, čo je sranda? Prioritizovať vlastné šťastie.
Znie to jednoducho, ale v skutočnosti je to jedna z najťažších vecí vôbec. Najmä pre tých, ktorí boli celý život naučení dávať iných na prvé miesto. Urobiť všetko preto, aby boli druhí spokojní, aj keď to znamená, že ty vnútri pomaly vyhasínaš.
Aj ja som to dlho robil. Nechával som so sebou mávať, len aby som nevyzeral sebecky, aby som niekoho nesklamal, aby som zachoval „pokoj“. Ale v skutočnosti som tým pokoj ničil – v sebe. A možno aj ty to poznáš. Možno aj tebe trvalo dlho odísť z prostredia, ktoré ti bralo viac, než dávalo.
Je zvláštne, ako ľahko vieme cítiť zodpovednosť za šťastie iných, no pri vlastnom šťastí zrazu váhame. Akoby to bolo niečo, čo si musíme zaslúžiť, nie niečo, čo nám prirodzene patrí.
Ale kto sa postará o tvoje šťastie, ak nie ty?
Nikto nepríde, kto by ti ho „dal“. Nikto ťa nezachráni z prostredia, ktoré ti nesedí, ak to neurobíš ty. Nikto ti nenastaví hranice, ak to neurobíš ty.
Šťastie je rozhodnutie. Je to vnútorné nastavenie, ktoré si vyžaduje odvahu – povedať „stačí“ tam, kde ťa to vyčerpáva, a „áno“ tam, kde cítiš radosť.
Prioritizovať svoje šťastie neznamená byť sebecký. Znamená to postarať sa o svoj vnútorný zdroj, z ktorého môžeš potom dávať aj iným. Keď si v súlade, keď žiariš, keď si v pokoji – tým inšpiruješ a liečiš svoje okolie viac, než akýmkoľvek obetovaním.
Možno je teda na čase urobiť to, čo si odkladal.
Nie preto, že musíš, ale preto, že si to zaslúžiš.
Tvoje šťastie nie je luxus. Je to základ, na ktorom stojí všetko ostatné.
–Daniel Klešč
